Prečo ľúbime, aj keď nepoznáme?
sobota 29. apríla 2017
Koľko z vašich kamarátok vám
už plakalo na pleci kvôli chalanovi? A koľkokrát ste ho ani nepoznali?
Koľkokrát ste priniesli pakle zmrzliny a ďalšie servítky, no pritom ste si
vraveli, už jej niečo musím povedať, zas debil z internetu? No stačí pár
písmeniek a bum! Ste v tom istom z čoho ste kamarátke prednedávnom
pomáhali. A byť offline sa vám vôbec nechce...
S Edom som sa prvýkrát stretla
na diskotéke. Do vedľajšej dediny sme sa nahrnuli celá trieda s obvyklou
dávkou spontánnosti nám vlastnej a rozlúčkovou náladou. Parket bol celý
náš, bavili sme sa ako nikdy, predsa len, boli sme posledný deň spolužiakmi.
Doháňali sme čo sa dalo, tancoval každý s každým, podľa dohody, ktorú sme
uzavreli v triede ktorá nás vychovala, tesne predtým, ako sme jej steny
popísali centrofixkami.
Len Mima sa akosi odčlenila od kolektívu. Polovicu noci pretancovala so svalnatým modrookým cudzincom, ktorého nepoznali ani tie najskúsenejšie spolužiačky. Kým jej kupoval v bare drink, sedela na lavičke. Dychtivé po každom detaile sme sa ako jedna rozbehli za ňou a nechali chalanov na parkete samých s tým, že ideme na toaletu. Zvyknutí na naše skupinové sedenia na weckách sa na nič nepýtali, skôr by som povedala, že ocenili skutočnosť, že dohoda je narušená a môžu zatiaľ nadväzovať nové kontakty.
K lavičkám, na ktorých odfukovala Mima to nebolo až tak ďaleko, no predsa len ma počas behu stihol niekto zastaviť. Usmieval sa a snažil sa ma presvedčiť aby som sa spolu s ním vrátila na parket. Neoholený, podgurážený týpek, o ktorom mamy čítajú dcéram odstrašujúce príbehy plné ponaučenia. Pokúsila som sa jeho zvyšným mozgovým bunkám vysvetliť, že mám niečo lákavejšie, no zjavne som jeho chápavosť precenila. Surovo ma zdrapil za lakeť a začal ťahať kdesi preč. Silný bol aj napriek množstvu alkoholu, ktoré mu prúdilo v krvi, vzdiaľovala som sa od spolužiačok, aj od parketu, na ktorom sa bavili moji spolužiaci, ktorí by mi ako jediní mohli pomôcť.
Práve keď som rozmýšľala, či sa mu zakusnúť do hlavy alebo ho kopnem tam, kde to muži nemajú veľmi radi, spoznala som hlas spolužiačky, ktorá nám ako jediná chýbala. Zabudla som na Zuzku, mali akúsi rodinnú oslavu a mala prísť neskôr. Chalan ktorý kráčal vedľa nej ma zbadal ako prvý a okamžite ku mne vyštartoval. Nestihla som zaregistrovať ten šmah, ktorým poslal toho debilka k zemi, hoci tak rada by som sa ho naučila. Oprášil ma, spýtal sa ma či som okej, predstavil sa.
Edo. Pekné meno. A navyše Zuzkin bratranec. Nebol najkrajší, ale niečo na ňom bolo. Bol taký ten ochranársky typ, človek najviac vhodný na pozíciu najlepšieho kamaráta. Po zvyšok noci sa odo mňa nepohol. Ako sám povedal, niežeby ma chcel otravovať, ale preto, aby si bol istý, že sa mi nič nestane...
Len Mima sa akosi odčlenila od kolektívu. Polovicu noci pretancovala so svalnatým modrookým cudzincom, ktorého nepoznali ani tie najskúsenejšie spolužiačky. Kým jej kupoval v bare drink, sedela na lavičke. Dychtivé po každom detaile sme sa ako jedna rozbehli za ňou a nechali chalanov na parkete samých s tým, že ideme na toaletu. Zvyknutí na naše skupinové sedenia na weckách sa na nič nepýtali, skôr by som povedala, že ocenili skutočnosť, že dohoda je narušená a môžu zatiaľ nadväzovať nové kontakty.
K lavičkám, na ktorých odfukovala Mima to nebolo až tak ďaleko, no predsa len ma počas behu stihol niekto zastaviť. Usmieval sa a snažil sa ma presvedčiť aby som sa spolu s ním vrátila na parket. Neoholený, podgurážený týpek, o ktorom mamy čítajú dcéram odstrašujúce príbehy plné ponaučenia. Pokúsila som sa jeho zvyšným mozgovým bunkám vysvetliť, že mám niečo lákavejšie, no zjavne som jeho chápavosť precenila. Surovo ma zdrapil za lakeť a začal ťahať kdesi preč. Silný bol aj napriek množstvu alkoholu, ktoré mu prúdilo v krvi, vzdiaľovala som sa od spolužiačok, aj od parketu, na ktorom sa bavili moji spolužiaci, ktorí by mi ako jediní mohli pomôcť.
Práve keď som rozmýšľala, či sa mu zakusnúť do hlavy alebo ho kopnem tam, kde to muži nemajú veľmi radi, spoznala som hlas spolužiačky, ktorá nám ako jediná chýbala. Zabudla som na Zuzku, mali akúsi rodinnú oslavu a mala prísť neskôr. Chalan ktorý kráčal vedľa nej ma zbadal ako prvý a okamžite ku mne vyštartoval. Nestihla som zaregistrovať ten šmah, ktorým poslal toho debilka k zemi, hoci tak rada by som sa ho naučila. Oprášil ma, spýtal sa ma či som okej, predstavil sa.
Edo. Pekné meno. A navyše Zuzkin bratranec. Nebol najkrajší, ale niečo na ňom bolo. Bol taký ten ochranársky typ, človek najviac vhodný na pozíciu najlepšieho kamaráta. Po zvyšok noci sa odo mňa nepohol. Ako sám povedal, niežeby ma chcel otravovať, ale preto, aby si bol istý, že sa mi nič nestane...
Bola som mu veľmi vďačná. Po príchode domov som uvažovala, ako to mohlo dopadnúť keby nie jeho, Eda. Ešte skôr, ako som zaspala som mu napísala a spýtala sa, či sa nechce stretnúť. Odpísal okamžite a boli sme dohodnutí. Pondelok, bar o siedmej so všetkými kamarátmi, s ktorými sme sa navzájom pozoznamovali.
Odvtedy sme si písali každý jeden deň celé tri mesiace. Ráno sa začínalo Edovým ahoj a končilo mojím dobrú noc. Mali sme rituály, spoznávali sme sa, smiali, prekárali. Všetko online. A ja som sa zaľúbila. Tiež online...
Prečo sa dokážeme tak rýchlo zaľúbiť do niekoho, koho vlastne vôbec nepoznáme? Alebo skôr, prečo si takú lásku vôbec nahovárame?
1. Mr. Perfect
Už dostávate slohovky o jeho
detstve, príhodách s kamarátmi a názoroch na svet? Už si myslíte, že
ho poznáte? Že je to jeden milý, dobrosrdečný, cute chalan? Samozrejme, nájde
sa pár chýb, ktoré však dotyčný rád prizná, lebo váš čet sa jeho priznaním posunie
na level „dôvera“. Prečo teda
pochybovať? Písmenká nasvedčujú tomu, že je to chlapec na správnom mieste. A so
štipkou fantázie je to tu. Zdá sa, že si píšete s tým, na ktorého ste tak dlho
čakali...
2. Stále nablízku
Je jedno ako veľmi zúfalú
a dlhú správu ste mu poslali. Prečíta, pochopí, a napíše riešenie na
všetky vaše problémy. Uteší vás, dvíha vám sebavedomie komplimentmi, a ak nevie
pomôcť, zabaví vás vlastnou, oveľa tragickejšou rozprávkou aby sa karty prehodili.
Vo vašich očiach sa stáva hrdinom, ktorý je tu stále pre vás a ktorej hoden
vašej lásky.
3. Smajlíky, srdiečka, smajlíky
Oni vedia, čo to
s nami robí. Vedia, ako nedočkavo počítame srdiečka a ako dlho
rozmýšľame nad tým, čo dokelu, tie smajlíky pri texte vyjadrujú. Možno keby sme
ich nebrali tak vážne, možno potom by nás tak rýchlo nedostali tí špekulanci z internetu...
Niekedy v novembri sme sa
stretli druhýkrát v živote. Stál predo mnou človek, ktorý mal byť zábavný,
charizmatický, odvážny a veľkorysý. Edo v offline režime za mňa
nevedel zaplatiť kávu, kŕčovito sa smial na vlastných nevtipných vtipoch a vlastným
bytím ma prinútil vytriezvieť z mojej zabuchnutosti. Neviem, čo sa stalo. Možno to bolo tým, že som si nezobrala okuliare. Alebo len "lásku" cez textovky necítiť
v realite...
"Look at whatcha done
Nothing this girl can’t do
All because of you "
Zaľúbili ste sa už cez internet? Podeľte sa so mnou o svoje príbehy!
♥ Kristin ♥
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
TO znám tohle. Mně přijde, že prostě člověk v online režimu je naprosto jiný než člověk offline. A my prostě si musíme rozumět s tou offline částí, protože ta online už to prostě nezachrání)
OdpovedaťOdstrániťTak tak :)
OdstrániťMyslím, že väčšina dievčat si už týmto prešla :D Ja som Adama spoznala na jednej dedinskej zábave (kam inak vôbec nechodím, no v tej dedine bývala moja kamarátka, u ktorej sme v tú noc aj spali a viac-menej sme sa chceli poslednýkrát zabaviť pred tým, než začneme chodiť na vysokú); a hoci bol milí, priateľskí a dokonca sme sa mali aj reálne potom o čom rozprávať, samo to akosi prestalo - jednoduché témy sme vyčerpali a ani jednému z nás sa nechcelo "riešiť" niečo seriózne :D A tak som si s ním naposledy písala v septembri :D
OdpovedaťOdstrániťAle veľmi sa mi páči tvoj štýl písania - určite by som privítala viac takýchto článkov!
A STYLISH BEE // Facebook Page
Berenika, ďakujem krásne!! Budem sa snažiť potešiť ťa, a zamakám na takejto forme článkov, ďakujem!!
OdstrániťKrásny článok, ktorý má aj zmysel.. Je to niečo, čo sa v dnešnej blog sfére nevidí :)
OdpovedaťOdstrániťNEW POST : THE COLORFUL THOUGHTS
Úplne si ma potešila! :)
OdstrániťWOW Great post!
OdpovedaťOdstrániťfollow or follow? let me know
fashion-lovely-look.blogspot.com
Thanks! :)
Odstrániť