Jesenný playlist

sobota, 29. októbra 2016



Už žiadna prchavá letná láska, ale skutočná vášeň ohnivá ako listy, ktoré teraz zdobia naše chodníky. Tá sa skrýva v týchto singloch!

Je to v pohode


Dcéra

Fúha. Človek príde domov po prvom týždni v tom hektickom Prešove a myslel by si, že sa mu dostane trochu viac nenadšenia. Akože, to, že na mňa budú už vo dverách všetci vyskakovať som si myslela, a aj som chcela predísť poškrabaniu letnej maľovky v predsieni, tak som tú svoju prepchatú tašku hodila čo najskôr od seba a zaprela nohy do zeme.

One life, two perspectives

piatok, 28. októbra 2016


Mamy a ich dcéry. Dcéry a ich mamy. Rovnaké a predsa rozdielne. Jedna prefackaná a vyskúšaná životom, druhá nevinná a odhodlaná. 

Čo je zač to dievča?

nedeľa, 18. septembra 2016

Príbeh o snahe nájsť samu seba v spleti prvých lások, sklamaní, prešľapov, a neustáleho "čo ak"...

Prednedávnom som začala s vydávaním príbehu na pokračovanie. Volá sa Dievča na streche, a dúfam, že budem zvládať písať ho. Len čo som uviedla prvý diel, mysleli ste si, že píšem o sebe. :) Zasmiala som sa, ďakujem za povzbudivé komentáre, ktoré ale ani neboli od veci, keďže tiež som mala strach zo strednej, a teraz všetko pre istotu uvádzam na pravú mieru...

Stredná volá!

utorok, 30. augusta 2016

Milý denníček,

keď sa takto prihováram obyčajnému zápisníku, cítim sa ako v zastaralom romantickom filme zo 16. storočia. Jeden by povedal, že sedieť na streche, písať denník, a mať pred sebou obrovský výhľad rozhodne romantické je. No je to len zdanie. Nechutne špinavé škridle ma tlačia do zadku, a ponúka sa mi pohľad na našu bohom zabudnutú dedinku. Z neďalekej firmy sa valia kúdoly dymu, takže o čistom dedinskom vzduchu nemôže byť ani reči, v diaľke vidno akýsi vyschnutý strom, poletujú tu holuby, ktoré z duše neznášam, a traktory pridávajú k syntetickému smradu ďalší zápach. Fascinujúce.  Hoci nemám byť z čoho sklamaná, keďže kvôli blbému výhľadu som sa na strechu našej terasy rozhodne netrepala. Mám na to len jediný dôvod, a to, že ľudstvo dnes čumí do smartfónov, všetci si hlavy zohýnajú dole, a tak nikto  neuvidí dievča na streche. 

2024 metrov nad životom

utorok, 9. augusta 2016


Za to, že mi z brucha a rúk neovísajú tukové vankúšiky vďačím ockovi. Pretože ma vytrepe na každý jeden kopec, ktorý kedy litosférické dosky stvorili, ešte zo mňa nie je tučná buchta. Musím povedať, že vždy hundrem, keď sa výlet pripravuje, keď sa na výlet ide, keď sa na vrchol vystupuje, ale tesne pred cieľom sklapnem. Ak existuje niečo, čo ma donúti zavrieť ústa tak je to ono. Pohľad na cieľ. Správa pre mozog, že už sme tu. A neumreli sme.

Brezno

sobota, 6. augusta 2016


Včera sme sa vrátili z rodinnej minidovolenky. Tento rok sme si ju naplánovali takú rozkúskovanú, najprv päť dní spoznávania nejakého kúska Slovenska a potom na víkend ľahnúť ku Šírave. Tento pondelok sme vyrazili, presne podľa plánu, spoznať Brezno. Nie je to žiadna vyhľadávaná dovolenková destinácia, ja sama som o tomto meste vedela iba veľmi málo. Ešte aj jeho polohu som si musela googliť.Keď som zistila, že v aute môžem spať koľko mi hrdlo ráči, hneď mi bolo ľahšie na duši. Do tašky som čosi nahádzala, a hurá! na dovolenku...